Priehrštie pojmov, skratiek, základných poznatkov a zaujímavosti

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd - legálny spôsob zneškodňovania odpadových vôd (OV) ich odvedením (odkanalizovaním), čistením v čistiarňach odpadových vôd (ČOV) a vrátením dôkladne vyčistenej vody späť do prírody (do recipientov).

Kolobeh vody v prírode a vo vodárenskej spoločnosti - keďže základom všetkého života na Zemi je kolobeh vody, večný a nepretržitý, jeho súčasťou je aj kolobeh vody v podmienkach vodárenskej spoločnosti. Je to dlhá a zložitá, technologicky, energeticky a tým aj finančne veľmi náročná cesta vody od prameňa k spotrebiteľovi a od neho cez zložité kanalizačné systémy (stokové siete) do recipientov, spravidla miestnych tokov.

Odpadová voda, označovaná aj ako použitá voda - voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu, zloženie alebo teplotu. Za použitú, resp. odpadovú vodu sa v zmysle príslušnej legislatívy nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne určených na chov rýb.

Druhy odpadových vôd - spravidla rozlišujeme splaškové odpadové vody (splašky) a priemyselné odpadové vody, ku ktorým v prípade jednotnej kanalizačnej siete treba prirátať aj vodu z povrchového odtoku, čo je voda z atmosférických zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je verejnou kanalizáciou odvádzaná z terénu (ulice, chodníky, parkoviská atď) i z vonkajších častí budov. Splašková odpadová voda je použitá voda z obydlí, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, napríklad použitá voda z kúpeľní a WC. Priemyselná odpadová voda je voda z výrobných činností, z priemyslu a služieb, ktorá je iného charakteru než splašková odpadová voda či voda z povrchového odtoku. Širším pojmom je komunálna odpadová voda ako voda zo sídelných útvarov (miest, obcí) obsahujúca rôzny podiel splaškových odpadových vôd z domácností a odpadových vôd z priemyslu, služieb, sociálnej vybavenosti a podobne, ale aj vôd z povrchového odtoku i všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie.

Charakteristika odpadových vôd z domácností (splaškov) - keďže spotrebiteľ používa vodu v domácnosti na pitie, varenie, sprchovanie či kúpanie, splachovanie WC, pranie, umývanie riadu a ďalšie činnosti, výsledkom je, že odpadová voda (OV) je znečistená biologicky, mikrobiologicky i rôznymi chemikáliami, vrátane fosfátov a iných látok obsiahnutých v pracích a čistiacich prostriedkoch a v tabletkách do umývačiek riadu.

Recipient (z latinského recipere - prijímať, recipio - zobrať späť) - vodný tok (rieka, potok) pretekajúci priamo mestom či obcou alebo v ich blízkosti, do ktorého sa vypúšťajú vyčistené odpadové vody. V prímorských oblastiach býva prirodzeným recipientom more alebo oceán.

Nezatvárajme oči! - environmentálna komunikačná kampaň, plným názvom Nezatvárajme oči pred nelegálnym vypúšťaním odpadových vôd!, ktorou Asociácia vodárenských spoločností (AVS) na jar roku 2014 oslovila obyvateľov Slovenska, predovšetkým však vlastníkov nehnuteľností s výzvou pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Kampaň zdôrazňovala potrebu ochrany životného prostredia, najmä povrchových a podzemných zdrojov pitnej vody a poukazovala na to, že ak človek sa macošsky správa k prírode tým, že domové splašky likviduje nelegálne vypúšťaním do okolitej prírody, raz sa mu to kruto vráti…

Pripojme sa! - aktuálna environmentálna komunikačná kampaň Asociácie vodárenských spoločností (AV) zdôrazňujúca potrebu ochrany životného prostredia vrátane vodných zdrojov a pripomínajúca, že novelou Vodného zákona a ďalších právnych noriem pod číslom 409/2014 Z. z. nastala od 15. januára 2015 pre všetkých vlastníkov nehnuteľností povinnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu (VK). Ale producent odpadovej vody (OV), trebárs majiteľ rodinného domu, by sa nemal pripojiť len preto, že mu to prikazuje zákon, ale preto, aby chránil okolité životné prostredie a tým aj svoje zdravie.

“Verba docent sed exempla trahunt.” - s obľubou vravievali starí Rimania a toto vekmi overené porekadlo možno do slovenčiny preložiť ako “Slová poučujú, ale príklady priťahujú.” A tak v kampani Pripojme sa! postupne dostávajú slovo odborníci z celého Slovenska (zväčša vedúci čistiarní odpadových vôd, technológovia či vedúci úsekov kanalizácií jednotlivých vodárenských spoločností), ktorí vysvetľujú, že pripojenie nie je samoúčelné, ale skvalitňuje život obyvateľov regiónu a prispieva k ochrane ich zdravia. A slovo postupne dostávajú aj starostovia, ktorým sa darí presviedčať obyvateľov, aby sa na kanalizáciu napájali a ich obce sú čisté a úhľadné. Nech ich príklad priťahuje ostatných! Exempla trahunt. Lebo - a povedzme si to otvorene - ešte vždy sú u nás obce (a je ich veru dosť!), kde občania domové splašky vypúšťajú do miestnych rigolov, do blízkeho lesa, do potoka či len poza susedovu záhradu a výsledok je taký, že najmä v letných mesiacoch sa po celej obci šíri nepríjemný, miestami až neznesiteľný zápach a spolu s ním aj choroboplodné zárodky...

Verejná kanalizácia (VK) - v zmysle zákona číslo 442/2002 Z. z. je verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd. Spravidla preto, že v niektorých malých obciach, kde nie je ešte vybudovaná čistiareň odpadových vôd (ČOV), sa odpadová voda z verejnej kanalizácie preváža špeciálnymi vozidlami do najbližšej ČOV. A ako vlastne “funguje” verejná kanalizácia? V reáli je to tak, že fakticky začína od kanalizačnej prípojky producenta odpadovej vody (vlastníka nehnuteľností), odkiaľ potom odpadová voda odteká zložitými sústavami kanalizačných potrubí (stoková sieť) do kanalizačných zberačov. Sú to obrovské prívodné potrubia často aj s dvoj až trojmetrovým priemerom, ktoré sú zaústené do čistiarní odpadových vôd.

Kanalizačná prípojka (KP) - úsek potrubia, ktorým sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti pripojenej na verejnú kanalizáciu. KP siaha od vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po jej zaústenie do verejnej kanalizácie (VK), pričom toto zaústenie je podľa príslušnej legislatívy súčasťou VK.

Revízna kanalizačná šachta (RKŠ) - šachta umožňujúca vstup pracovníkov vodárenskej spoločnosti do kanalizácie alebo kanalizačnej prípojky za účelom kontroly, čo všetko producent odpadovej vody (OV) vypúšťa. RKŠ zároveň umožňuje vykonávať rôzne servisné a prevádzkové činnosti.

Povinnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu - je prísne stanovená zákonom. Všetkým producentom odpadových vôd (OV), vrátane majiteľov rodinných domov ju ukladá zákon číslo 409/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 15. januára 2015 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 364/2004 Z. z. o vodách a ďalšie právne predpisy. Povinnosť producentov OV napojiť sa na verejnú kanalizáciu (VK) zároveň upravuje aj zákon číslo 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa aktuálnej legislatívy je povinnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu všade, kde je v obci vybudovaná. Len tam, kde verejná kanalizácia vybudovaná nie je, možno zneškodňovanie odpadových vôd riešiť inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy. Ich obsah ale aj tak musí byť zneškodňovaný v čistiarni odpadových vôd.

Jednotná a delená kanalizácia - všeobecne sa stokové siete delia na jednotné (s jedným spoločným systémom pre odvádzanie všetkých odpadových vôd, vrátane splaškov, priemyselných odpadových vôd i zrážkovej vody) a delené (s dvomi samostatnými kanalizačnými systémami, zvlášť pre zrážkovú vodu a zvlášť pre splaškové a priemyselné vody).

Gravitačná a výtlačná kanalizácia - všetky kanalizačné systémy, ktoré ľudstvo budovalo už pred tisíckami rokov, boli postavené na gravitačnom princípe, čo znamená, že odpadová voda odtekala samospádom do recipientov a o proces čistenia odpadových vôd sa ľudstvo nijako zvlášť nezaujímalo. Starala sa totiž o to samotná príroda - aj tie najznečistenejšie odpadové vody sa pôsobením kyslíka a mikroorganizmov postupom času samé dôkladne vyčistili. Aj dnes sa všade tam, kde to je možné, budujú gravitačné kanalizácie, čo znamená, že odpadová voda prirodzene odteká samospádom, inak povedané, ženie ju gravitačná energia - potrebný je však dostatočný spád stoky (aspoň 0,5 promile). Nie všade je ale možné využívať gravitačnú energiu - tam kde nie je dostatočný spád alebo kde treba prekonávať výškové rozdiely sú potrebné výtlačné (tlakové) kanalizácie, prípadne sa používajú podtlakové (vákuové) systémy.

Čistiareň odpadových vôd (ČOV) - spravidla rozsiahly komplex objektov a zariadení, v ktorom sa zabezpečuje odstránenie nečistôt z odpadových vôd. V čistiarni prebieha technologicky veľmi zložitý proces, ktorý sa začína tým, že odpadové vody pochádzajúce z domácností, ale aj z priemyselných a iných činností sa najprv mechanicky predčistia a pomocou hrablíc zbavia tých najväčších a najhrubších nečistôt. Odpadová voda potom putuje do biologického stupňa - do aktivačných nádrží, kde pomocou dodávaného vzduchu a mikroorganizmov, ktoré využívajú ako zdroj potravy biologické znečistenie odpadových vôd, sa odstraňuje najväčšia časť znečistenia. V ČOV sa odstraňujú dusíkaté látky, fosfor, saponáty, ropné látky, nerozpustné látky. Zmes z aktivačných nádrží čiže voda už zbavená väčšiny škodlivých a jedovatých látok potom vteká do usadzovacích nádrží, kde sa kal (presnejšie: čistiarenský kal) usádza a dôkladne vyčistenú, priam krištáľovo čistú vodu môžu potom vodári s pokojným svedomím vypúšťať do recipienta.


Konkrétny technologický postup čistenia odpadových vôd (OV) - vždy závisí od charakteru znečistenia vody, pričom iný postup je pri bežnom, komunálnom odpade, iný pri priemyselnom znečistení. Pre komunálne odpadové vody sa spravidla používajú mechanicko-biologické čistiarne.

Kal, presnejšie: čistiarenský kal - vedľajší produkt procesu čistenia odpadových vôd, ktorý sa musí spracovať (stabilizovať, odvodňovať) a následne likvidovať, pričom likvidácia kalu nie je jednoduchá ani lacná záležitosť. Určité, aj to iba veľmi obmedzené množstvá kalu sa môžu aplikovať do poľnohospodárskej pôdy, avšak len za rigorózne stanovených podmienok, pričom tento kal musí spĺňať veľmi prísne kvalitatívne parametre A rovnako sa časť kalu môže prípadne použiť aj na spätnú rekultiváciu skládok pevného odpadu. Vo veľkých čistiarňach odpadových vôd (ČOV), kde je vysoká produkcia kalu, sa z procesu jeho vyhnívania získava bioplyn, ktorý sa používa na výrobu elektrickej energie a vyhrievanie jednotlivých budov čistiarne, čo výrazne znižuje náklady vodárenskej spoločnosti.

Časovaná bomba! Ekologická rozbuška! - takýmito a inými bombastickými výrazmi časť laickej verejnosti z čírej neznalosti alebo aj pod vplyvom tzv. čistých ekológov označuje čistiarne odpadových vôd (ČOV) za niečo neprirodzené, umelé a cudzie prírode, pričom tieto objekty považujú za ekologickú rozbušku alebo doslova časovanú bombu. Ďalší zasa ČOV-ky označujú za výplod megalomanských čias výstavby socializmu. Ale nič z toho nie je pravda. Čistiarne nie sú neekologické systémy škodiace prírode, ba práve naopak - len urýchľujú samočistiace procesy v prírode, kedy množstvá odpadových vôd sú dnes také veľké, že sa už nestačia samé vyčistiť. A navyše, odpadové vody dnes obsahujú toľko znečisťujúcich a škodlivých látok, že príroda ich už nedokáže sama odbúrať, resp. trvalo by jej to veľmi-veľmi dlho. Preto jej musí pomôcť človek. A to, že ČOV-ky nie sú chorým výplodom budovania socializmu potvrdzuje fakt, že ako prví pochopili potrebu čistenia odpadových vôd Angličania, ktorí v Manchestri už začiatkom 20. storočia spustili do prevádzky prvú ČOV.

Poučme sa z histórie - Dejiny vodárenstva sú nielen zaujímavé, ale predovšetkým poučné. Hovoria o tom, že zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie odpadových vôd prešlo za tisícročia dlhým a búrlivým vývojom, pričom historické dokumenty dokazujú, že táto oblasť hrala v dejinách ľudstva významnú úlohu a vždy, keď sa z akýchkoľvek dôvodov zanedbala, vzápätí sa to veľmi vážne odrazilo na zdravotnom stave obyvateľstva. Dôkazom toho je aj kontrapunkt staroveku a stredoveku. Na jednej strane dodnes obdivujeme veľkolepé staroveké vodovody prekonávajúce výškové rozdiely pomocou akvaduktov a rovnako na vtedajšiu dobu veľmi sofistikované kanalizačné systémy. Jedným z najznámejších z tohto obdobia bol rímsky kanalizačný systém Cloaca maxima, ktorého pozostatky je možné ešte aj dnes obdivovať v historickom centre Ríma. V ostrom protiklade s tým všetkým je poznanie, že po nástupe stredoveku začalo v mestách upadať zásobovanie kvalitnou pitnou vodou, kanalizácie sa nebudovali a ľudia všetky domové splašky vrátane výkalov vylievali priamo na chodníky, čo sa nemohlo nepodpísať pod masové epidémie (mor, cholera a podobne).