Čo ľudia ušetria na vodnom a stočnom, to dvojnásobne premrhajú na lekároch a nemocniciach

Aj keď v rubrike Zlaté obce plánujeme postupne prinášať vyjadrenia starostov, ktorým sa aktuálne darí získavať občanov pre dobrú vec ­ pre pripojenie sa na verejnú kanalizáciu, radi urobíme aj výnimku. Je ňou bývalý starosta Zemplínskych Hámrov (okres Snina) generálmajor vo výslužbe Ing. Jozef Gajdoš. Jeho príklad bol a ešte aj dnes je viac ako inšpirujúci a preto prinášame úryvky z rozhovorov, ktoré v rokoch 2012 a 2013 poskytol časopisom Vodárenské pohľady a Vodný žurnál. V čase, keď sa konalo slávnostné ukončenie projektu Zemplínske Hámre – kanalizácia (september 2012), novinárom povedal, že dovtedy sa nezastaví, kým nebude stopercentná pripojenosť. Doslova uviedol: “Ja sa nemám pred čím zastaviť, pretože bojujem za dobrú vec.”

Médiá boli vtedy zvedavé, či za pripojenosť na kanalizáciu bude Ing. Gajdoš rovnako vehementne bojovať ako bojoval za pripojenosť na verejný vodovod.

­ Donedávna bolo v Zemplínskych Hámroch viac domácností, ktoré používali vodu z vlastných studní, pričom voda v nich nie je práve najlepšia a ja som ľudí vyzýval, aby sa napojili, no oni sa oháňali rôznymi dôvodmi, najmä ekonomickými. Keď som im opakovane hovoril ako tou vodou škodia sebe a najmä svojím deťom a nepochodil som, tak som nazlostil a na vlastné náklady dal urobiť rozbory vôd z ich studní. Potom som zašiel za nimi s výsledkami i s otázkou: Ľudia, viete čo pijete?! Tu je to čierne na bielom! A to zabralo... A teraz ku kanalizácii. Už v čase, keď sme ju začali stavať, sme v obci prijali všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom bolo stanovené päťmesačné pripojovacie obdobie po ukončení výstavby. V prípade, že sa v tejto lehote občania nepripoja a nebudú objektívne dôvody, pre ktoré sa nemôžu pripojiť, prídu pokuty!

Idete na to rázne, po vojensky.

­ Pokuty, to je len jedna stránka veci. Tou druhou je naša osveta, v ktorej rukolapne dokazujeme občanom skutočnosť, že znečisťovanie životného prostredia je hlavnou príčinou vysokej nemocnosti v našom regióne. Pevne verím, že zakrátko bude u nás 100­percentná pripojenosť na kanalizáciu. Ja už neustúpim, ja sa nemám pred čím zastaviť!

Odkiaľ sa u vás vzalo to zanietenie, ten boj za dobrú vec?

­ Keď som sa po rokoch vrátil do rodnej obce, bola špinavá, zasvinená a srdce ma bolelo najmä z toho, že potok ani nebolo vidieť. Taký bol mútny a zahádzaný! Kde­kto doň hocičo vypúšťal a nenašiel sa odvážlivec, čo by len strčil ruku do tej zapáchajúcej vody. Bola to životu nebezpečná žieravina, ktorá by vám ohlodala svalstvo na rukách a zostali by len holé kostičky. A pritom ako malý chlapec som sa v tej vode kúpaval a dokonca som z nej pil. Boli v nej raky a ryby, najmä úhor a pstruh, čo sú indikátory čistej vody.

A vtedy sa to vo vás pohlo?

­ Povedal som si, že musím s tým niečo robiť. Vojenské povolanie som po odslúžených rokoch zavesil na klinec a pustil som sa do práce ­ obrazne povedané ­ ako generál obce, ako jej starosta.

Je o vás známe, že svoj boj o životné prostredie a zdravie ľudí chápete komplexne ­ voda, kanalizácia, zeleň...

­ V našej obci ­ na rozdiel od iných ­ sa nesmie nič vypaľovať. A nielenže sa nesmie, ale všetko zelené, čo by občan inak spálil, mu na náklady obce odvezieme a spracujeme ­ štiepkujeme, kompostujeme atď. Pretože aj napriek tejto našej ochote a ústretovosti si mnohí nedali povedať a predsa len vypaľovali a ničili životné prostredie, zaviedol som tvrdý režim. Niektorí mi chceli prejsť cez rozum tým, že vypaľovali v noci, ale nepomohli si. Teraz už všetci vedia, že kde sa čo len škrtne zápalkou, hneď som tam aj s pokutovým blokom. Bez ohľadu na ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Ako vojakovi mi nerobí problém aj viackrát v noci vstať a vybehnúť do terénu.

O necelý rok neskôr (rozhovor z mája 2013)

Pán starosta, keď ste miestny potok dali do poriadku, aj vďaka vybudovanej verejnej kanalizácii bol krásny a krištáľovo čistý. Je takým i naďalej?

­ Potok je krásny a čistý a dnes je v ňom život! Vracajú sa sem ryby, ale aj vydry a raky, ktoré žijú len v čistom prostredí. Ba dokonca sa v dolnej časti obce objavil bobor s rodinkou, čo je dôkazom, že sa tá voda vracia do normálu. A to všetko vďaka kanalizácii ­ a ten bobor s rodinkou mi napovedá, že to čo sme urobili, má zmysel. Ale stále sa nájdu darebáci, ktorí si potok mýlia s odpadkovým košom a vhadzujú doň najmä PET fľaše. Ale viete ako sa hovorí ­ dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým ich neprichytím!

Čo by ste poradili starostom, ktorí si nevedia rady s nízkou pripojenosťou na kanalizáciu?

­ Všetko je to o uvedomení si následkov nezodpovedného prístupu k vodným zdrojom a k prírode. Mienkotvorné printové i televízne média nerobia dostatočnú propagáciu ochrany životného prostredia. Aj keď v ostatnej dobe častejšie poukazujú na nelegálne skládky a odhaľujú zdevastované zákutia našej prírody, nejdú do dôsledkov, neukazujú na konkrétnych páchateľov. Mnohí starostovia sú alibisti, prehliadajú lapsusy nezodpovedných občanov, netrestajú porušovanie zákonov. Jediný recept na nápravu stavu na Slovensku je tento: Tvrdé pokuty a u insolventných nútené práce. Dohováranie nepomôže!

Asociácia vodárenských spoločností (AVS) už viackrát vyšla s mediálnymi kampaňami i s iniciatívami na novelizáciu legislatívy tak, aby každý vlastník bol povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu, ak je v obci zriadená, a iné možnosti likvidácie odpadových vôd by už zákon nepovoľoval. Ani žiadne výnimky!

­ Ak chcú občania žiť zdravo, piť kvalitnú pitnú vodu a dýchať zdravý vzduch, tak nemajú iné východisko. Ak to tak nie je z presvedčenia a žiaľ u nás to ešte dlho nebude, tak to musí byť v zákone a bez výnimky, lebo tá potvrdzuje pravidlo. Ľudia si musia uvedomiť, že čo ušetria na vodnom a stočnom, to dvojnásobne premrhajú na cestovnom k lekárovi a na predpis na lieky a pobyt v nemocniciach.

Aby aj obce do dvetisíc obyvateľov dostali možnosť

Ing. Pavol Bekeš, starosta obce Ždiar (okres Poprad):

“V prvom rade musím zdôrazniť, že otázka pripojenosti na verejnú kanalizáciu sa nedá riešiť hneď a okamžite. My ju riešime už dlhé roky a sme napojení na jestvujúcu kanalizáciu na 95 percent. Pri každom organizovanom stretnutí s občanmi i v obecnom spravodaji sme vysvetľovali význam napojenia na kanalizáciu, presviedčali sme o nutnosti napojenia z hľadiska vplyvu na životné prostredie, aby sa napríklad neznečisťovali potoky, čo by malo negatívny vplyv na vývoj turizmu v našej obci, kde väčšina obyvateľov žije práve z tejto činnosti. Osobne som s občanmi, ktorí neboli napojení, hovoril o význame kanalizácie a tam, kde to nepomohlo, sme v spolupráci s Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou (PVS) posielali výzvy občanom, v ktorých sa dočítali o zákonných postihoch a o nutnosti napojenia v zmysle zákona.

A čo by som zo svojich skúseností rád odovzdal iným starostom na Slovensku? Hovorí sa, že ťažko odovzdávať skúsenosti iným, pretože čo dedina, to iné problémy, iní ľudia. Ale bez postupného a dlhodobého vysvetľovania, presviedčania a venovania sa tomuto problému naplno, riešenie nebude! Myslím si však, že starostovia v regiónoch s nizšou pripojenosťou na verejnú kanalizáciu my mali postupovať spoločne, stretávať sa ohľadom tejto témy, vymieňať si skúsenosti a poznatky a najvhodnejšie spôsoby postupne aplikovať vo svojich obciach.

Ale to hlavné, na čo by som chcel upozorniť, je to, že treba dotiahnuť, aby sa aj malé obce - buď samostatne alebo v združení - dostali k možnosti získať európske dotácie a mohli si dobudovať kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Musí byť iná legislatíva, iný zákon, aby aj obce do 2.000 obyvateľov mohli žiadať o prostriedky z fondov EÚ. V našej obci je potrebné dobudovať kanalizáciu a ČOV ešte pre dvesto domácnosti. Z vlastných zdrojov na to nemáme a pre EU fondy nespĺňame podmienku 2000 obyvateľov, hoci v priemere počas roka máme o ďalších 800 – 1000 hostí viac, ale títo sa už do limitu nepočítajú.”

Švagor už nemusí cez vianoce ťahať žumpu…

Ing. Roman Španihel, starosta obce Papradno (okres Považská Bystrica):

“Momentálne je u nás na verejnú kanalizáciu napojených 64 percent domácností z celkového počtu vybudovaných prípojok, no musím povedať, že zo zvyšku má cca polovica žiadosť o odklad vzhľadom na technické alebo iné problémy a verím, že v blízkej dobe budú napojení. Ak sa ma opýtate, či sú v Papradne takí, ktorých treba dlho “lámať”, presviedčať, tak odpoviem ÁNO a myslím si, že každá obec má svojich „špecifických“ občanov, ktorí majú trošku problém prijať nové veci, a to najmä vtedy, ak sa to dotýka ich financií...

Po prvom útlme napájania sme pristúpili k osvete a pochopili sme, že treba ľuďom podrobne vysvetliť celkový stav s tým, že pozitíva napojenia na kanalizáciu prevažujú. A je to aj pravda, lebo napojenie na verejnú kanalizáciu prináša veľa výhod.

Pár slov o spolupráci: Ak vzniknú nejaké problémy týkajúce sa napríklad technických vecí ohľadom napojenia rodinných domov, všetko komunikujeme s Považskou vodárenskou spoločnosťou a naša komunikácia je výborná. Ich zamestnanec príde do našej obce, vysvetlí a pomôže ľudom. To isté platí aj o podpore vodárov formou letákov a propagačných materiálov.

Ja sám osobne som s napojením na verejnú kanalizáciu veľmi spokojný. Máme dvojgeneračný dom a keďže Murphyho zákony dokonale fungujú, žumpa sa nám naplnila vždy, keď to bolo najmenej vhodné. Toto nám už po napojení na verejnú kanalizáciu nehrozí. Pohodlie, komfort, spoľahlivosť a v neposlednej miere aj enviromentálna stránka. A keď prerátam náklady na certifikáciu žumpy a poplatky certifikovanej firme za vývoz, ktoré by som musel zaplatiť, tak nie je o čom rozmýšľať!

Myslím si, že každý starosta pozná svojich občanov a občas treba zvoliť aj individuálny prístup, ale stáva sa, že ani opakované vysvetlenie nie vždy pomôže. Keď cesta týmto smerom nevedie a občan tvrdohlavo odmieta, je potrebné mu vysvetliť následky jeho správania, keďže tým porušuje ustanovenia novely Vodného zákona č. 409/2014. Všetci by si mali konečne uvedomiť, že klasické vypúšťanie žumpy na „roľu“, čo bolo v minulosti bežné, ohrozuje aj zdroje pitnej vody a v dnešnej dobe klimatických zmien a takých suchých období, aké bývajú, by sme si mali pitnú vodu nadovšetko vážiť!

Na záver uvediem už len perličku - ide o situáciu ešte z konca minulého roka, keď sme rodinne sedeli na Štefana v takej vianočnej pohode a švagor zrazu zahlásil, že tieto vianoce sú pre neho nejaké iné. Opýtal som sa, čím sú iné. Jeho odpoveď bola, že sú to prvé vianoce po dlhej dobe, keď v tento krásny čas nemusel ťahať žumpu...”

Zdôrazniť význam ochrany vlastných pozemkov i spodných vôd

Vladimír Kapríni, starosta obce Kráľova Lehota (okres Liptovský Mikuláš):

“Kráľova Lehota leží pod sútokom Bieleho a Čierneho Váhu, do ktorého sa pri vstupe do obce zo západnej strany vlieva vodný tok Bocianka. Zároveň naša obec leží v II. stupni ochrany zdrojov pitných vôd. Patríme medzi obce s počtom obyvateľov do tisíc, v súčasnosti máme viac ako 600 obyvateľov a musím povedať, že sa nám v tomto roku podarilo odkanalizovať aj poslednú ulicu Potok, takže celá Kráľova Lehota má splaškovú kanalizáciu s napojením do ČOV v katastri obce. Celková dĺžka kanalizácie je viac ako 3,7 kilometra.

Aktuálna percentuálna napojenosť na verejnú kanalizáciu (VK) je 82 percent. Áno, aj v našej obci boli a sú takí, ktorých treba dlhšie presviedčať. Ale musím uviesť, že naši obyvatelia si kanalizačné prípojky realizovali a realizujú na vlastné náklady, keďže verejná splašková kanalizácia nebola vybudovaná cez štrukturálne fondy EÚ, ale s poskytnutím podpory formou dotácií z Environmentálneho fondu, kde neboli v projektovej dokumentácii riešené kanalizačné prípojky so šachtou k rodinným, resp. bytovým domom. Tieto prípojky boli v niektorých prípadoch aj viac ako 40 metrov (obec pomohla zarezaním asfaltu do vozovky a následne po usadnutí zaasfaltovaním prekopu). A samozrejme, veľa záleží aj na finančných možnostiach niektorých rodín.

Mnohí v našej obci pochopili význam napájania svojich rodinných domov na VK z dôvodu ochrany životného prostredia, najmä spodných vôd, a poďakovať za ochotu, pomoc a ústretovosť treba aj vedeniu spoločnosti i zodpovedným pracovníkom Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Liptovský Mikuláš, s ktorými máme veľmi dobrú spoluprácu.

Môj osobný názor je, že ak obec má vybudovanú VK, je potrebné sa na ňu pripojiť z dôvodu ochrany životného prostredia a navyše, viaceré domácnosti majú svoje studne, ktoré využívajú na polievanie záhrad, a majú ich aj súkromne hospodáriaci roľníci pri chove dobytka. A samozrejme, povinnosť je zakotvená aj v príslušnej legislatíve.

Zavše odvšadiaľ počuť, že ľudia sa nechcú na kanalizáciu napájať z finančných dôvodov. “Keď sa nenapojí sused, nenapojím sa ani ja, lebo je to ekonomicky výhodnejšie.” Odporúčam aj starostom iných obcí komunikovať a presviedčať obyvateľov o nutnosti napojenia - nielen z dôvodu ochrany ich vlastných pozemkov, ale aj okolitého územia. Neustále pripomínať povinnosť napojenia sa v zmysle zákona, ale aj žiadať predloženie dokladu o likvidácii žumpy, ktorý musí byť od príslušnej vodárenskej spoločnosti, ktorá to likviduje v ČOV, resp. od spoločnosti, ktorá je na likvidáciu domácich splaškov oprávnená.”